Oldalképek
PDF
ePub

"Quixampe

S. MATEO 11 10 Roma jare ri achokchij tzibanvi-can:

Tatzu, yin nitek ri nutakon

chavech,

Chi xtuchojmirisaj ri abey chavech.

11 Kitzij nibij chive, chi man yacatajinek ta chiquicojol ri guehalex quiquin ri ixoki jun chic nimalaxel que chuvech ri Juan ri Kasey-ya; y ja ri mas yalan chutin-oc pa rajavaren ri caj, mas nim rí que chuvech rija.

12 Can chupan ri rukij ri Juan ri Kasey-ya ca vacamin, ri rajavaren ri caj chi uchuka dichacatej, y je ri chukabon diquimej-el.

13 Roma conojel ri proféta y ri ley xquikalajirisaj-pe ca riquin Juan. 14 Y vi divajo dicul re chabel, ja rija ri jun Elías ri co chi dipe-na-vi. 15 Ri co racaxabel richin daquex, tracaxaj.

16 Y achokiquin_xquenjunumaj-vi re iyaj mamaj re? E junan quiquin ri abo ri guetzuyutaj pa tak cayibel, y guequisiquij ri cachbil,

17 Diquibij: Xojxulan chivech, y man xixxajon ta; xojsiquin chi bis chivech, y manek xixbison.

18 Roma xpe ri Juan, man ruchapon ta vahin ni uquiyanen, y diquibij: Xa aj-tzay co riquin.

19 Xpe ri Rucajol ri achin, ruchapon vahin y uquiyanen, y diquibij: Tatzu, jun achin yalan vahil, y tijoy ruyahal ri úva, junan ruvech quiquin ri moloy-méro y aj-maqui. Xa ja ri

viquin"

yacatajinek-el, ca pan infiérno xcakasex-vi-ka: roma vi ta pa Sodóma xeculvachitej-vi ri milágros ri xebanatej aviquin, xcoje-ta-vi-can ca vacamin.

24 Roma-ca-ri nibij chive, chi mas ruloman juba xtiban chire ri ruvachulef richin Sodóma chupan ri rukijul ri rubanic chojmil, que chavech rat.

25 Chupan can ri kij rí, xuculuba Jesús, xubij: Niya akij, Nata, Rajaf ri caj y ri ruvachulef, chi avevan je re nahoj re chiquivech ri etamanela y ri aj-nahoj, y xakalajirisaj chiquivech ri acuala.

26 Ja-ca-ri, Nata, chi queri xka chuvech ri runak-avech.

27 Ri Nata ronojel rujachon chuve: y manjun etamayon ta ruvech ri Cajolaxel, xaxe ri Tatahixel; ni ri Tatahixel manjun etamayon ta ruvech, xaxe ri Cajolaxel, y ri achokche ri Cajolaxel xtrajo dukalajirisaj-vi.

28 Quixampe viquin ivonojel ix samajinek y e co ivekan, y yin xtinya chive ivuxlanen.

29 Ticuaj ri nuyúgo chij tak ivi, y tivetamaj viquin, roma yin chuchuj y nim vánima; y xtivil uxlanen richin ri ivánima.

30 Roma ri nuyúgo man cayef ta, y man al ta ri vekan.

TANAJ 12
HUPAN tiempo rí

[ocr errors]
[blocks in formation]

y ri rutijoxela xenum, y xquichop ruchupic ruvi trígo, y xquitej.

2 Y tok xequitzu ri Fariséos, xquibij chire: Tatzu ri atijoxela diquiben ri man utz ta diban chupan jun kij sábado.

3 Y rija xubij chique: ¿La man itzeton ta chupan ri tzibatel-can ri xuben ri David, tok xnum y chuka ri e co riquin:

4 Achihel tok xoc chupan rachoch ri Dios, y xutej ri caxlanvey cholon-can, ri chahoj chire rija y chique ri e rachbil chi xquitej, roma xaxe quichin ri sacerdótes?

5 O ¿la man itzeton ta chupan ri ley, chi pa tak sábado pa rachoch ri Dios

Jesús, Señor

S. MATEO 12

32-34.

sacerdotes profanan el sábado, ya cp.9. son sin culpa?

6 Pues os digo que uno mayor que el templo está aquí.

7 Mas si supieseis qué es: 'Misericordia quiero y no sacrificio, no condenaríais á los inocentes: 8 Porque Señor es del sábado el Hijo del hombre.

9 Y partiéndose de allí, vino á la sinagoga de ellos.

[ocr errors]

d

e

Os. 6. 6.

cp. 9. 13.

CD. 9. 27.

ver. 14,

del sábado 22 Entonces fué traído á él un endemoniado, ciego y mudo, y le sanó; de tal manera, que el ciego y mudo hablaba y veía.

23 Y todas las gentes estaban atónitas, y decían: ¿Será éste aquel Hijo de David? 24 Mas los Fariseos, oyéndolo, Mr. 3. 22. decían: Este "no echa fuera los Hasta demonios, sino por Beelzebub, Mr.3.1-6. príncipe de los demonios. Lc.6.6-11. 25 Y Jesús, 'como sabía los pensamientos de ellos, les dijo: "Todo reino dividido contra sí mismo, es desolado; y toda ciudad ó casa dividida contra sí misma, no perJn. 9. 16. manecerá.

f cp. 9. 4.

10 Y he aquí había allí uno que tenía una mano seca: y le pregun-, Mr. 3. taron, diciendo: ¿Es lícito curar en sábado? por acusarle.

11 Y él les dijo: ¿Qué hombre habrá de vosotros, que tenga una oveja, y si cayere ésta en una fosa en sábado, no le eche mano, y la levante?

12 Pues ¿cuánto más vale un hombre que una oveja? Así que, lícito es en los sábados hacer

bien.

13 Entonces dijo á aquel hombre: Extiende tu mano. Y él la extendió, y fué restituída sana como la otra.

14 Y salidos los Fariseos, consultaron contra él para destruirle.

23-27.
Lc. 11.
17-22.

y 14.

13.14

15 Mas sabiéndolo Jesús, ise i cp. 10. 23. apartó de allí: 'y le siguieron mu-i cp. 19. 2. chas gentes, y sanaba á todos. k Is. 53. 12. 16 Y él les encargaba eficaz-Col. 2. 15. 1 Mr. 1. 25 mente que no le descubriesen: 17 Para que se cumpliese lo que estaba dicho por el profeta Isaías, que dijo:

18 He aquí mi siervo, al cual he
escogido;

Mi Amado, en el cual se
agrada mi alma:
Pondré mi Espíritu sobre él,
Y á los Gentiles anunciará
juicio.

19 No contenderá, ni voceará:
Ni nadie oirá en las calles su

[blocks in formation]

y 3. 12

y 8. 30.

m Mr. 9. 40.
Le. 9.50

y 11. 23.
n Mr. 3.
28-30.

26 Y si Satanás echa fuera á Satanás, contra sí mismo está dividido; ¿cómo, pues, permanecerá su reino?

27 Y si yo por Beelzebub echo fuera los demonios, ¿vuestros hijos por quién los echan? Por tanto, ellos serán vuestros jueces.

28 Y si por espíritu de Dios yo echo fuera los demonios, ciertamente ha llegado á vosotros el reino de Dios.

29 Porque, ¿cómo puede alguno entrar en la casa del valiente, y saquear sus alhajas, si primero no prendiere al valiente? y entonces saqueará su casa.

30 mEl que no es conmigo, contra mí es; y el que conmigo no recoge, derrama.

31 Por tanto os digo: "Todo pecaL. 12. 10. do y blasfemia será perdonado á o Is.42.1-3. los hombres: mas la blasfemia p cp. 3. 17. contra el Espíritu no será perdonada á los hombres.

op. 11. 19 y13.55-57.

r cp. 7.
16-20.

21 Y en su nombre esperarán los cp. 3. 7 Gentiles.

y 23. 33.

32 Y cualquiera que hablare "contra el Hijo del hombre, le será perdonado: mas cualquiera que hablare contra el Espíritu Santo, no le será perdonado, ni en este siglo, ni en el venidero.

33 "O haced el árbol bueno, y su fruto bueno, ó haced el árbol corrompido, y su fruto dañado; porque por el fruto es conocido el árbol.

34 'Generación de víboras, ¿cómo podéis hablar bien, siendo malos?

Jesús, ri Rajaf

S. MATEO 12 ri sacerdótes man diquitakej ta ri sábado, y xa manek quimac?

6 Nibij ca chive chi jun mas nim que chuvech ri rachoch ri Dios co vave.

7 Vi ta ivetaman achique re: Joyovabel nivajo y man sipanic ta, manek ta xehiya pa chahoj ri xa manek quimac:

8 Roma ri Rucajol ri achin ja rija ri Rajaf ri sábado.

9 Y xel-el chiri, xoc chupan ri jay richin quimoloj-rihil.

10 Y tatzu co jun chiri ri co jun ruka chakijirinek: y xquicutuj chire, diquibij: ¿La utz diban cachojirisanic pa sábado? richin diquisujuj rija.

11 Y rija xubij chique: ¿Achique achin co chive rix, ri co jun rucarnélo, y vi xtitzak re pa jun jul pa jun kij sábado, la man dujeloj ta ruka chirij, y drelesaj-el?

12 ¿La man ca mas ta rekalen jun achin que chuvech jun carnélo? Queca-ri, chi pa tak sábado utz diban utzil.

13 Jari-tok xubij chire ri achin rí: Tayuku ri aka. Y rija xuyuk, y xcachoj jumul achihel ri jun.

14 Y tok xehel-el ri Fariséos, xquiculubej-qui chirij rija richin diquicamisaj.

15 Y tok xretamaj Jesús, xel-el chiri: y xquitzekelbej sibilej vinek, y xerucachojirisaj conojel.

16 Y rija xerupixabaj chi covil chi man tiquikalajirisaj rija:

17 Richin chi titaker-na ri xbix-can roma ri proféta Isaías, chi xubij: 18 Tatzu ri nutakon, ri achique ri nuchahon;

Ri nulok, ri achokoma diquicot ri vánima:

Xtinya ri nu-Espíritu pa ruvi rija, Y chique ri vinek xtukalajirisaj ri quichojmil.

19 Man xtuben ta oyoval, ni man xtisiquin ta:

Ni manjun xtacaxan pa tak bey ri ruchabel.

20 Ri ajij kolotajnek man xtukej ta, Y ri mécha ri dibukun manek xtuchup ta,

Ca jampe-na xtuben chi xtichacon ri chojmilal. 21 Y pa rubi xticoyobej ri vinek.

ri sábado

22 Jari-tok xcam-pe riquin rija jun aj-tzayirinek, moy y men, y xucachojirisaj; y queri ri moy y men xchon y xtzuhun.

23 Y conojel ri vinek xsach-quicux, y xquibila: ¿La ja cami re ri Rucajol ri David?

24 Y ri Fariséos tok xcacaxaj, xquibij: Jare manek guerelesala-ta-el ri aj-tzayi, xa roma ri Beelzebub, quitata ri aj-tzayi.

25 Y Jesús, retaman ri diquichob rije, xubij chique: Ronojel ajavaren vi rucharon-ri chuvech, diyojtej; y ronojel tinamit o jay rucharalon-ri chuvech rija, man diyaloj ta.

26 Y vi ri Satanás drelesaj-el ri Satanás, chuvech rija rucharon-vika-ri; ¿achihel ca, tok xtiyaloj ri rajavaren?

27 Y vi yin roma ri Beelzebub guenvelesala ri aj-tzayi, ¿ri ivalcual rix achokoma ca guequelesaj? Roma-cari, rije xquehoc ikatoy-tak-tzij.

28 Y vi yin roma ri ru-Espíritu ri Dios guenvelesaj-el ri aj-tzayi, kitzijna-vi xoka iviquin ri rajavaren ri Dios.

29 Roma, ¿achihel ca tok jun xtoc chi rachoch rì chukabon, y xtrelekaj ri rubeyomel, vi nabey manek xtuxim ta ri chukabon? y jari-tok xtrelesaj ri rupan jay.

30 Ri man viquin ta yin, cóntra chuvij rí; y ri achique man dimolon ta viquin, diquiran.

31 Roma-ca-ri nibij chive: Ronojel mac y itzel tzij xticuyutej chique ri achiha: ja ca ri yokonic chirij ri Espíritu man xticuyutej ta chique ri achiha.

32 Y xabachique xtichon chirij ri Rucajol ri achin, xticuyutej chire: y ja ri xabachique xtichon chirij ri Lokolej Espíritu, manek xticuyutej ta chire, ni chupan re juna jere ni chupan ri e petenek.

33 Tibana chi doc utz ri che, y ri ruvech chuka, o tibana chi doc itzel ri che, y ri ruvech chuka; roma detamex ruvech ri che roma ri duvachij.

34 Ix quijatzul cumetz, ¿achihel tok xquixtiquir xquixchon utz, tok xa ix

Parábola

S. MATEO 12 "porque de la abundancia del co-a Lc. 6. 45. razón habla la boca.

35 El hombre bueno del buen tesoro del corazón saca buenas cosas: y el hombre malo del mal tesoro saca malas cosas. 36 Mas yo os digo, que toda palabra ociosa que hablaren los hombres, de ella darán cuenta en el día del juicio.

b Mr. 3. 31-35. Lc. 3. 19-21.

c cp. 13. 55.

Mr. 6. 3.
Ju. 2. 12
Hch. 1.14.
1Co. 9.5.

y 7.3,5,10.

Ga. 1. 19.

2-12.

37 Porque por tus palabras serás d Stg. 3. justificado, y por tus palabras serás condenado.

[blocks in formation]

e Jn. 15. 14.

del sembrador

46 Y estando él aún hablando á las gentes, he aquí su madre y 'sus hermanos estaban fuera, que le querían hablar.

47 Y le dijo uno: He aquí tu madre y tus hermanos están fuera, que te quieren hablar.

48 Y respondiendo él al que le decía esto, dijo: ¿Quién es mi madre y quiénes son mis hermanos? 49 Y extendiendo su mano hacia sus discípulos, dijo: He aquí mi madre y mis hermanos.

50 Porque todo aquel que hiciere la voluntad de mi Padre que está en los cielos, ése es mi hermano, y Mr. 8. 11, hermana, y madre.

12.

Lc. 11. 16,

29.

Jn. 2. 18

6. 30. Lc. 11. Mr. 4.

29-32.

1-12.
i Lc. 8.

4-10.

i Jon. 2. 1.

41 Los hombres de Nínive se levantarán en el juicio con esta generación, y la condenarán; por-kJon.3.5-9. que ellos se arrepintieron á la predicación de Jonás; y he aquí más que Jonás en este lugar.

CAPÍTULO 13

Y AQUEL día, saliendo Jesús de

casa, "se sentó junto á la mar. 2 Y se allegaron á él muchas gentes; y entrándose él en el barco, se sentó, y toda la gente estaba á la ribera.

3 Y les habló muchas cosas por parábolas, diciendo: He aquí el que sembraba salió á sembrar.

4 Y sembrando, parte de la simiente cayó junto al camino; y vinieron las aves, y la comieron.

5 Y parte cayó en pedregales, donde no tenía mucha tierra; y

42 La reina del Austro 'se levan-1 R. 10. 1. nació luego, porque no tenía pro

tará en el juicio con esta generación, y la condenará; porque vino de los fines de la tierra para oir la sabiduría de Salomón: y he aquí más que Salomón en este lugar.

43 Cuando el espíritu inmundo mha salido del hombre, anda por m Lc. 11. lugares secos, buscando reposo, y no lo halla.

24-26.

n Gn. 26. 12.

44 Entonces dice: Me volveré áo cp. 11. 15. mi casa de donde salí: y cuando viene, la halla desocupada, barrida y adornada.

45 Entonces va, y toma consigo otros siete espíritus peores que él, y entrados, moran allí; "y son 2 P. 2. peores las cosas últimas del tal 20-22. hombre que las primeras: así tam-cp. 25. 29. bién acontecerá á esta generación Le. 8. 18 mala. y 19. 26.

4 ср. 11. 25.
Mr. 4. 25.

fundidad de tierra:

6 Mas en saliendo el sol, se quemó; y secóse, porque no tenía raíz.

7 Y parte cayó en espinas; y las espinas crecieron, y la ahogaron. 8 Y parte cayó en buena tierra, y dió fruto, cuál "á ciento, cuál á sesenta, y cuál á treinta.

9 Quien tiene oídos para oir, oiga.

10 Entonces, llegándose los discípulos, le dijeron: ¿Por qué les hablas por parábolas?

11 Y él respondiendo, les dijo: Porque "á vosotros es concedido saber los misterios del reino de los cielos; mas á ellos no es concedido. 12 Porque á cualquiera 'que tiene, se le dará, y tendrá más;

Ri cambel-tzij

S. MATEO 12 itzel? roma che ri jani-la co pan ánima dichon ri chihij.

35 Ri utzilej achin riquin ri utz ruyacon pa ránima drelesaj-pe ri utz: y ri itzel achin riquin ri itzel ruyacon pa ránima drelesaj-pe ri itzel.

36 Ja ca yin nibij chive, chi ronojel chabel ri manek ricatz ri xtiquibij ri achiha, xtequijacha cuénta chupan ri kij tok xtiban chojmil.

37 Coma ca ri achabel xtiban achojmil y coma ri achabel xtavekalej achojiquil.

38 Jari-tok xquiculuba chaka ri ajtziba y ri e Fariséos, diquibij: Tijonel, dikarayij dikatzet jun retal dibanatej avoma rat.

39 Y rija xeruculuba, y xubij chique: Ri itzel tzilej iyaj mamaj ducutuj retal; y retal manek xtiya ta chire, xa ja ri retal richin ri proféta Jonás.

40 Roma achihel ca xcoje ri' Jonás chupan ri mama quer oxi kij y oxi aka, que-ca-ri xticoje ri Rucajol ri achin chupan ri rucux ri ruvachulef oxi kij y oxi aka.

41 Ri achiha ri aj Nínive xqueyacatej riquin re iyaj mamaj re chupan ri kij tok xtiban chojmil, y xtiquiya pa chahoj; roma rije xquitzolij-pe quicux roma ri rutzijobal ri Jonás; y tatzu mas que chuvech ri Jonás co vave.

42 Ri réina richin ri ruvachulef pa ruxocon-kij xtiyacatej riquin re iyaj mamaj re chupan ri kij tok xtiban chojmil, y xqueruya pa chahoj; roma xpe ca pa ruquisibel ri ruvachulef chi racaxaxic ri runahoj ri Salomón: y tatzu mas que chuvech ri Salomón co

vave.

43 Tok ri tzilolej espíritu elenek-el riquin ri achin, dibiyaj pa tak chakijilej tak ulef, ducanoj ruxlanen, y manek dril ta.

44 Jari-tok dubij: Xquitzolej ri chi vachoch ri acuchi yin elenek-vi-pe: y tok xtoka, dorila jamel, meson y vekon.

45 Jari-tok dibe, y gueberucama chic chaka vuku espíritu mas e itzel que chuvech rija, y guehoc, y guecoje chiri; y mas yalan cayef ri rucaslen xtuben pa ruquisibel ri achin rí que chuvech ri nabey: que-chuka-ri xticulvachitej riquin re itzel iyaj mamaj re.

chij ri ticonel

46 Y ca dichon rija chique ri vinek, tatzu ri rute y ri e rachalal e co-el chuva jay, chi dicajo quechon chire.

47 Y xubij-apo jun chire: Tatzu ri ate y ri e avachalal e co-el chuva jay, dicajo guechon chave.

48 Y xuculuba rija chire ri dibin re chire, xubij: ¿Achique rinte y achique ri e vachalal?

49 Y xuyuk-apo ri ruka pa quichojmil ri rutijoxel, xubij: Tatzu rinte y ri e vachalal.

50 Roma xabachique ri xtibanun ri rurayibel ri Nata ri co chila chicaj, jare ri vachalal, y ri vana, y rinte.

TANAJ 13

Y CHUPAN ri kij ri, xel-el ni Jesús

chupan ri jay, xtzuye chuchi ri

choy.

2 Y xehapon riquin rija sibilej vinek; y rija xoc chupan jun jucu, xtzuye, y conojel ri vinek e co chuchi ri ya.

3 Y xutzijoj sibilej ruvech nahoj chique chi cambel-tzij dubij: Tatzu ri aj-ticonel xbeticon.

4 Y tok diticon, chaka ri ijatz xekacan chuchi bey; y xepe ri aj-xic-takchicop, y xequitej-el.

5 Y chaka chic xeka-can pa ruvi tak abej, ri acuchi manek quiy ta ulef; y xehalex-pe chanin, roma manek pin ta ri ulef;

6 Y tok xel-pe ri kij, xecat; y xechakij-ka, roma manek quixe ta.

7 Y chaka chic xeka-can pa tak quix; y ri quix xequiy, y xequichec-ka.

8 Y chaka chic xeka-can pan utzilej ulef, y xevachin, chaka jujun ciento chi jujun, chaka chic ox tak cal, y chaka chic ju-tak-vinek lajuj.

9 Ri co racaxabel richin daquex, tracaxaj.

10 Jari-tok xehapon-apo ri tijoxela, xquibij chire: ¿Aroma gachon chique chi cambel-tzij?

11 Y rija xeruculuba, xubij chique: Roma chive rix yohon-vi ri retamaxic je ri man kalajirisan ta richin ri rajavaren ri caj; xa chique rije manek yohon-ta-vi.

12 Roma xabachique chi co riquin, xtiya chire, y xticoje mas riquin; ja

« ElőzőTovább »